» História biorezonancie

História biorezonancie

Objav biorezonancie sa datuje v prvej polovici 20. storočia. Prvý teoretický predpoklad vytvoril už v roku 1905 Albert Einstein svojou geniálnou rovnicou E = mc2. Jednoducho povedané – všetko je energia.

S tým korešpondujúci postulát o niečo neskôr vyslovil Louis Victor Prince de Broglie: "Existuje dvojitý aspekt hmoty – raz ako častica a raz ako žiarenie." (Nobelova cena za fyziku 1929).

Druhý teoretický predpoklad objavu tohto javu je objav elektrickej energie a následne jeho univerzálne využitie a rozšírenie.

Princíp pôsobenia frekvenčných generátorov na živé organizmy opísal a praktikoval ako prvý srbský génius Nikola Tesla. V jeho životopise je uvedené:

Nervózny a neustále vyčerpaný Tesla začal experimentovať s liečivými vlastnosťami svojich oscilátorov a čoskoro sa začali objavovať správy o pozoruhodných účinkoch týchto prístrojov. Tieto vysokofrekvenčné „posilovače vitality“ vyžarovali univerzálne liečivé prvky, ktoré – keď sa správne aplikovali – pomáhali telu „striasť všetky choroby“, prehlásil jeho súčasník MUDr. F. Finch Strong. „K výsledným účinkom patrí zvýšene sily, apetítu a váhy, navodenie prirodzeného spánku a k odstráneniu škodlivín z tela.“ (28,29)

Tesla veril, že elektrina je najlepším liekom. „Má vysoké frekvencie,“ hovorieval Tesla „majú antibakteriálne a silne ozdravné účinky“ a denne je aplikoval sám na seba. Elektrina sa stala novým všeliekom. Aj tak Tesla tento pre seba okrajový výskum opúšťa a miesto neho nastupuje nový génius, ktorý posunul nové liečenie ochorení pomocou elektriny o značný krok vpred. Tým človekom bol americký vedec Dr. Royal Raymond Rife, ktorého môžeme považovať za otca biorezonancie. Bol to špičkový vedec a mikrobiológ, ktorý vyvinul optický mikroskop, poskytujúci vysoké zväčšenie a rozlíšenie. (28)

V rokoch 1921 – 1922 Rife pri pozorovaní živých baktérií a vírov pod svojim špeciálnym mikroskopom zistil, že jednotlivé druhy mikrogranizmov reagujú na elektrické frekvenčné pole. Spozoroval, že keď vystaví tieto patogénne mikroorganizmy určitým frekvenciám, po krátkej chvíli je rozrušená ich membrána a mikroorganizmy hynú. Od tohto objavu sa Rife venoval tomuto fenoménu až do svojej smrti.

Pozorovaním dospel k záveru, že elektrické frekvenčne kladne vyvážené pulzy dokážu tieto mikroorganizmy zničiť alebo narušiť ich „maskovací“ obal na membránach, ktorý mätie náš imunitný systém. Po narušení obalu, začne imunitný systém tieto mikroorganizmy ničiť a dochádza tak k samovoľnému uzdraveniu. (29)

Postupne vytvoril zoznam frekvencií získaný starostlivou metódou ladenia generátoru zvukového kmitočtu súčasne s pozorovaním patogénneho vzorku pod jeho unikátnym mikroskopom. Pri tomto pozorovaní bol po prvý krát popísaný úplne nový jav – tzv. pleomorfizmus („premena“ patogénu v určitom prostredí na úplne iný patogén.)

Rifeho zoznam obsahoval úplne presné frekvencie 15 000 rôznych baktérií a vírov, ktoré získal behom svojich dlhých a veľmi náročných výskumov. Pomocou týchto frekvencií demonštroval pred lekárskou komisiou napr. u 14 beznádejne chorých pacientov s rakovinou účinok svojho generátoru. Celá liečba spočívala zjednodušene v tom, že pacienti boli trikrát týždenne na tri minúty vystavení žiareniu Rifeovho generátoru s plazmovým žiaričom, ktorý prenášal bez fyzického kontaktu presne nastavené frekvencie. Mal stopercentný úspech a všetci títo pacienti boli behom 3 mesiacov vyliečení. (25)

Royal Raymond Rife sa narodil v roku 1888. Po svojom štúdiu na Univerzite Johna Hopkinsa Rife vyvíjal technológie, ktoré sa ešte dnes bežne používajú v optike, elektronike, rádiochémii, biochémii, balistike a letectve. Na základe týchto znalostí vyvinul aj generátor frekvencií na ničenie choroboplodných zárodkov, baktérií a vírov v ľudskom tele. V priebehu 66 rokov projektoval a staval lekárske prístroje. Pracoval pre firmu Zeiss Optic, pre vládu USA a pre niekoľko súkromných investorov. Zomrel v roku 1971 vo veku 83 rokov.

Za svoju prácu obdržal 14 významných svetových ocenení a získal čestný doktorát Univerzity v Heidelbergu. (26)

Nebol jediný. O niečo neskôr prišla k podobnému záveru aj skupina vedcov pod vedením profesora Harolda S. Burra z lekárskej fakulty Univerzity v Yale. Za účasti mnohých biológov a vedcov vysokých škôl vznikol v rokoch 1930 – 1935 výskumný program ktorého výsledok môže byť zhrnutý v nasledujúcich vetách: „Všetky živé organizmy majú elektrické pole a ako dôsledok majú aj pole magnetické. Tieto polia miznú po smrti organizmu“. Burrov výskum tiež ukázal, že aj zdravé orgány a orgánové sústavy vyžarujú elektromagnetické vlny s charakteristikou frekvenciou a charakteristickou frekvenčnou vzorkou. (30)

Aj francúzsky výskumník a vedec Antoine Prioré konštruoval a testoval v priebehu rokov 1950 až 1970 elektroterapeutické liečivé prístroje s prekvapujúcou účinnosťou.

Po dlhej dobe, keď bol vyvíjaný obrovský tlak na zabudnutie týchto terapií, prichádza americký novinár Barry Lynes s knihou „The Cancer Cure That Worked“ (Liečba rakoviny, ktorá zaúčinkovala), kde odhalil verejnosti pravdu o Dr. R. R. Rifovi (Táto kniha vyšla v českom preklade v roku 2010)

Ďalším pionierom na poli biorezonancie bola američanka Dr. Hulda Regehr Clarková (1928 – 2009). Táto žena študovala biológiu na Saskatchewanskej Univerzite v Kanade. Po absolutóriu a ďalších dvoch rokoch štúdia na McGillovej Univerzite, začala študovať na Univerzite v Minnesote biofyziku a fyziológiu buniek. Doktorát získala v roku 1958. V priebehu svojich výskumov znovuobjavila ničenie patogénnych mikroorganizmov frekvenčnými impulzmi a prepracovala mnoho postupov a metód pre netradičnú liečbu takmer všetkých ochorení. Jej hlavný prínos spočíva v tom, že sa nebála perzekúcií a falošných osobných obvinení a praktické výsledky svojich testov zverejnila v niekoľkých svojich knihách, ktoré vydala vo veľmi krátkej dobe po sebe. Tieto informácie sa tak dostali k širokej verejnosti. (24)

Aj výsledky testov z iných medzinárodných renomovaných výskumných centier z poslednej doby, ako napr. skupina profesora H. Hämäläinena na Vysokom technickom učilišti v Helsinkách, preukázala existenciu endogénnych bioelektrických oscilácií. (33)

Prof. PA Anninos Democritus (University of Thrace v Alexandropoli, Grécko) preukázal v sérii výskumných štúdii založených na dôkazoch súvislosť medzi patologickými procesmi a zmenami vo frekvenčných vzoroch. (31, 32)

A konečne – poslednou popisovanou kolískou biorezonancie sa stal nemecký Mníchov, kde v roku 1976 založil pán Brügemann firmu Brügemann GmbH, neskôr Regumed GmbH. V spolupráci s Dr. Morellom – duchovným otcom tejto novej terapie – vznikol prístroj BICOM, ktorý sa od všetkých predošlých líšil využitím vlastných vzoriek pacientov a spätnej väzby. Od prvých typov bol tento prístroj stále zdokonalovaný až k poslednému modelu – BICOM Optima. Tento prístroj bude podrobnejšie popísaný ďalej. (33)

Rezonancia ako obecný jav

Rezonancia je definovaná ako zhoda frekvencie vlastných kmitov sústavy s frekvenciou zdroja, keď silné rytmické vibrácie jedného objektu vyvolávajú slabšie rytmické vibrácie rovnakej frekvencie u iných objektov.

Bola objavená Galileom Galileim pri jeho výskumoch s kyvadlom a strunami hudobných nástrojov po roku 1602. (34)

Rezonančné javy sa vyskytujú pri všetkých typoch kmitania a vĺn. Existuje mechanická rezonancia, akustická rezonancia, elektromagnetická rezonancia, nukleárna magnetická rezonancia a ďalšie.

Elektrická rezonancia je jav, ktorý nastáva v elektrickom obvode, ktorý je schopný elektrického kmitania (elektrický oscilačný obvod), ak je budený vonkajším periodickým zdrojom s kmitočtom zhodným s kmitočtom vlastných elektrických kmitov obvodu. (34)

Nukleárna magnetická rezonancia (NMR) využíva skutočnosti, že protóny, rovnako ako neutróny, majú určitý vlastný moment – spin, vďaka ktorému získava celé atómové jadro určitý magnetický moment.

Rezonancia ako obecný princíp sa objavuje dokonca aj v mechanike vesmírnych telies: Laplaceova rezonancia alebo aj komensurabilita je vlastnosť pohybu dvoch telies v slnečnej sústave, pri ktorej sú ich doby obehu v pomere malých celých čísiel. V takom prípade nastáva medzi telesami na základe gravitačnej väzby rezonancia, ktorá ovplyvňuje stabilitu tohto usporiadania. (34)

Vo fyzike znamená rezonancia snahu systému kmitať na väčšej amplitúde viac pri určitých frekvenciách ako u ostatných. Tieto frekvencie sú známe ako rezonančné frekvencie. Pri týchto frekvenciách môžu aj malé pravidelné sily spôsobovať veľké amplitúdy kmitov, pretože systém uchováva energiu kmitania.

Pri rezonančnej frekvencii dosahuje amplitúda nútených kmitov väčšie hodnoty, ako by odpovedalo výchylke spôsobenej vonkajšou silou pri inej frekvencii. Nastáva rezonančné zosilnenie nútených kmitov. Toto rezonančné zosilnenie môže byť také veľké, že môže dôjsť k deštrukcii materiálu, ktorý rezonuje. Známy je napr. jav, keď pochodujúci vojaci môžu vojenským krokom zničiť most.

Princíp biorezonancie

Z výskumov Harolda S. Burra (30) vyplýva, že každá štruktúra živého tkaniva má svoje frekvenčné spektrum, ktoré je preň charakteristické. Elektromagnetické pôsobenia majú základný význam v organizácii, štruktúre a funkčnosti živých systémov, ako v zdravom stave, tak aj v prípade ochorenia. V bunkách a medzi bunkami neustále prebieha prostredníctvom elektromagnetických vĺn výmena informácií.

Biorezonančná metóda je založená na predpoklade, že fyziologické procesy v tele sú kontrolované a regulované nielen chemickými procesmi, ale aj elektromagnetickými impulzmi substancií a systémov. Naviac sa predpokladá, že orgány, orgánové oblasti a orgánové systémy v zdravom tele vykazujú charakteristické frekvenčné vzory a že každý zásah do týchto frekvenčných vzorov môže viesť k významnému narušeniu rovnováhy v organizme. Biorezonančná terapia infektov využíva jav deštrukcie, uvedený vyššie. Mikroorganizmy sú vystavené ich kritickej frekvencii o dostatočnej intenzite (Kritická frekvencia je v analógii k vlastnej frekvencii vo fyzike, je to frekvencia na ktorú je mikroorganizmus citlivý). Pri vystavení mikroorganizmu pôsobeniu tejto frekvencie je pri pozorovaní v mikroskopu jasne viditeľné ako dochádza k rozpadu mikroorganizmu. Jeho membrána sa vplyvom rezonancie rozkmitá tak, že tieto kmity nevydrží a praskne. Imunitný systém potom bežným spôsobom uprace mŕtve telá mikroorganizmov ako bežný odpad. (35) To však zatiaľ nerieši terén teda prostredie, kde mikroorganizmus žil a kde mal príhodné podmienky.

Koherencia a energetika v biologických systémoch

Záujem radov fyzikov vyvolala Fröhlichová práca z roku 1968. Herbert Fröhlich (1905 – 1991), anglický fyzik nemeckého pôvodu zaoberajúci sa tiež supravodivosťou navrhol niekoľko myšlienok, ktoré sa týkali kvantových procesov v biológii. Podľa Fröhlicha kvantové procesy umožňujú prenos energie vnútri membrán neurónov v dôsledku prenosu koherentných vlnení bez strát, podobne ako u supravodivého efektu. Fröhlich vyslovil myšlienku, že usporiadanie molekúl v bunečných membránach v kvante koherentného stavu (z makroskopického pohľadu) môže byť dosiahnuté pôsobením minimálneho množstva energie. (37) Tým položil základy pre citlivosť organizmov voči veľmi slabým poliam.

Zhrnutie základných Fröhlichových myšlienok

Typickým rysom biologických makromolekúl a štruktúr sú významné polárne a polarizačné vlastnosti, vibrácie sprevádzané polarizačnými vlnami. Tie generujú elektromagnetické pole, ktoré môže na veľkú vzdialenosť sprostredkovať interakcie s inými molekulami alebo štruktúrami. Biologické molekuly a organické štruktúry majú vlastnosti nelineárnych systémov, kde sa energia dodávaná hlavne z metabolických zdrojov neprevádza na teplo a vytvára termodynamicky nerovnovážne rozloženie energie v určitých stupňoch voľnosti, ktorá je podmienená spektrálnym prenosom energie.

Schumannove frekvencie

V (38) sú označením „Schumannove rezonancie“ chápané kvázistojaté elektromagnetické vlny, ktoré existujú v zemskom elektromagnetickom priestore (oblasť medzi povrchom Zeme a ionosférou). Prvýkrát boli predpovedané nemeckým fyzikom Prof. W. O. Schumannom v rokoch 1952 až 1957 a po prvý krát detekované v roku 1954 v spolupráci s Königom.

Tieto rezonancie sa objavujú v niekoľkých frekvenciách, konkrétne 7,8; 14; 20; 26; 33; 39; 45 Hz a 1 +- 0,5 Hz, pričom sila účinku ubúda so vzrastajúcou frekvenciou. (39,40)

Fyzik Heaviside (1850 – 1925) zistil odraznú ionizovanú vrstvu v zemskej atmosfére, ktorá tvorí hornú hranicu výskytu „Schumannových frekvencíí“. Táto Heavisideova vrstva je časťou ionosféry a nachádza sa približne 95 – 130 km nad zemským povrchom. (36)

Bola uskutočnená štúdia, kde boli ponechané živé bunky v priestore, kde pôsobili Schumannove rezonančné frekvencie, bolo zistené, že tieto frekvencie spôsobujú tienenie okolitých elektromagnetických polí. To vedie k tomu, že u týchto buniek sa prejaví ich väčšia imunitná ochrana, čo znižuje výskyt patologických chemických dejov v bunkách. (36)

Vplyv Schummanových frekvencií na ľudský organizmus

Význam Schummanových rezonancií pri ovládaní ľudského biorytmu potvrdzujú aj pozorovania na skupine študentov, ktorí boli dlhšiu dobi ubytovaní v bunkri úplne odtieneným od Schummanových rezonancií. Ukázalo sa, že sa porušili ich biorytmy a začali sa vyskytovať príznaky nevoľnosti. Podobné príznaky boli zistené aj u prvých kozmonautoch. Až po inštalácii frekvenčného generátoru do kozmických kabín došlo k odstráneniu týchto problémov. (42)

Organizmus ako fyzikálny objekt

Organizmus človeka funguje ako elektromagnetický systém. Jeho molekuly a atómy sú elektricky polarizovateľné elementy. Pretože sú nositeľom náboja, bunky sú dipolárne, emitujú žiarenie rozdielnych frekvencií a sú schopné absorpcie elektromagnetických impulzov. (42)

Biorezonančná terapia Bicom je terapeutická metóda pracujúca s elektromagnetickými frekvenciami prirodzene vysielanými pacientom. Princíp metódy spočíva v tom, že patologické frekvencie sú snímané z pacienta a použité priamo v terapii k eliminácii lézie. (43)

Táto metóda vďaka svojmu princípu nemá vedľajšie škodlivé účinky, môže dokonca napraviť vedľajšie účinky iných tradičných terapií. Pracuje na niekoľkých úrovniach súčasne – energetickej, humorálnej, hormonálnej, bunkovej, imunologickej, nervovej, organickej a funkčnej úrovni. (44)

Vplyvy, ktoré pôsobia v biorezonančnej terapii aktivujú samoliečiace schopnosti tela a spôsobujú návrat organizmu zo stavu, ku ktorému došlo vplyvom vonkajšieho patologického pôsobenia. Dôkaz tejto metódy bol uskutočnený vďaka pokusom na tkanivových kultúrach, na živých organizmoch a klinickými štúdiami. (45)

Človek ako zložitý živý systém predstavuje z tohto pohľadu rozsiahly súbor frekvencií. Všetky telové aj telesné substancie vykazujú charakteristické spektrá. Každý orgán a štruktúra má špecifické spektrum elektromagnetických frekvencií, jedinečné len pre neho. Plné spektrum elektromagnetických frekvencií pacienta má dve zložky: fyziologickú a patologickú. Fyziologické frekvencie sú tie, ktoré pochádzajú zo zdravých orgánov. Patologické frekvencie vznikajú, keď sú krehké procesy riadenia ovplyvnené vonkajšími nepriaznivými vplyvmi. Ak ich regulačný systém nie je schopný adekvátne kompenzovať, ústia tieto na rušenia do fyzických prejavov ochorenia.

Testovanie za pomoci biorezonancie spočíva vlastne v zrovnávaní vlnových charakteristík pacienta s etalónom fyziologických frekvencií. Tento popísaný proces dáva vzniknúť biorezonančnej terapii, ktorá veľmi zjednodušene povedané, odstráni patologické spektrum a nahradí ho fyziologickým, čím vyrieši i problém terénu vnímavého pre patologické procesy, zmienený vyššie. Pacient toto vníma ako uzdravenie. (46)

Prístroj Bicom OPTIMA

Biorezonančný prístroj Bicom sa používa v západnej Európe už viac ako 30 rokov v lekárstve a cez 15 rokov vo veterinárnej medicíne. V Švajčiarsku je liečba na prístroji Bicom u vybraných terapeutov hradená zdravotnými poisťovňami.

Do Českloslovenska sa dostali prístroje až po revolúcii v roku 1989. Ako jeden z prvých začal v roku 1991 prístroj používať MUDr. Josef Pekárek, ktorý vďaka dobrým skúsenostiam s prístrojom založil a prevádzkuje vlastné zdravotnícke centrum Naturcentrum Salvea v Prahe-Záhradnom Meste. Jeho výsledky a trvalý záujem pacientov sú tou najlepšou referenciou. V Českej republike je viac medicínskych pracovisk zaoberajúcich sa liečboy na prístroji Bicom. MUDr. Koželuhová v Plzni, MUDr. Špaček a MUDr Lichnavský v Ostrave, MUDr Jadrná v Mohelnici, RNDr. Kosnarová v Rožnově p. R., MUDr Kucharský v Třebíči a ďalší. Pomerne veľké množstvo terapeutov je aj na Slovensku.

Svojím princípom sa tento prístroj veľmi odlišuje od vyššie uvedených starších prístrojov. Jeho unikátnosť spočíva vo využití spätnej väzby a vlastných vzoriek pacienta. To činí terapiu pre každého pacienta absolútne individuálnu. Dokonca je iná terapia pre rovnakého pacienta v rôznych časoch, pretože medzitým nutne prekonal určitý vývoj. Preto sú pacientove vzorky používané vždy len aktuálne.

Koncepcia liečby na prístroji Bicom spadá pod tzv. holistickú medicínu, teda chápe pacienta ako celok. Preto môžu byť zistené a liečené skutočné príčiny ochorení, ktoré bývajú často skryté. Prístrojom Bicom je možné ovplyvniť akúkoľvek patológiu, kontraindikácie táto liečba vzhľadom k svojmu princípu nemá. Jedine z forenzných dôvodov sa nedoporučuje praktikovať biorezonančnú terapiu v prvom trimestri tehotenstva a u pacientov s kardiostimulátorom alebo s implantátmi sa nedoporučuje umiestňovať magnetické elektródy do blízkosti kardiostimulátoru alebo implantátu. (47)

Vlastné frekvenčné vzorky pacienta sa snímajú prostredníctvom vstupných elektród. V prístroji sú elektronicky modulované do terapeutických frekvencií a tými je pacient pomocou výstupnej elektródy ošetrený. Pri terapii sa využíva spätná väzba, pacient na vstupu je ovplyvnený výstupným signálom, čim v priebehu terapie mení vstupný signál. Zmena vstupného signálu nutne vyvolá zmenu výstupného signálu. Tento princíp je zrejmý z nasledujúcej schémy:

Pôsobenie terapie prebieha prostredníctvom rezonancie fyziologických frekvenčných vzoriek, vedených do organizmu, s patologickými rušivými frekvenciami obsiahnutými v tele.

Prístroj využíva tzv. biologický filter. Táto časť prístroja separuje patologickú časť signálu prichádzajúcu od pacienta od fyziologickej časti komparáciou so spektrom fyziologických signálov.

Vďaka nemu sú v prístroji možné nasledujúce typy spracovania signálu:

  • A: predávací režim, signál nezmenený, používa sa ak je na vstupe liek
  • Ai: inverzný režim, signál so zrkadlovo obrátenou fázou, používa sa ak je na vstupe patogén
  • A + Ai: zložky A a Ai sa rytmicky striedajú, použitie pre reaktívne blokovaných pacientov
  • H: harmonická zložka výstupu z biologického filtru
  • Di: disharmonická zložka výstupu z biologického filtru
  • H + Di: suma predchádzajúcich dvoch typov, najčastejšie používaný typ

Posledné tri typy sa používajú pre spracovanie signálu z pacienta, ktorý obsahuje ako fyziologickú tak aj patologickú zložku. (47)

Prostredníctvom čiastočnej alebo úplnej neutralizácie patologických frekvencií je podnietená popr. podporená regulácia vlastného tela. Rezonančná terapia Bicom podporuje tak organizmus, aby sa sám opäť dostal do energetické, dynamické rovnováhy. Táto fyzikálna regulácia ide z princípu ruka v ruke s biochemickou zmenou, čo je podložené vedeckými štúdiami. (46)

Princíp pôsobenia rezonančnej terapie Bicom sa dá popísať jednou vetou nasledovne: „Redukcia patogénnej energie kmitania je zapríčinená čiastočnou alebo úplnou neutralizáciou patologických komplexných oscilačných vzoriek a tým dochádza k podnieteniu regulácie vlastného tela.“ S pomocou špeciálnej elektroniky je výsledný výstupný signál transformovaný do magnetického signálu a pomocou modulačnej podložky predaný pacientov. Cez modulačnú podložku môžu byť aplikované aj dynamické multipulzné pakety (DMI), ktoré vychádzajú z princípu Schummanových rezonančných frekvencií Zeme. Impulzné pakety majú podľa nastavenia prístroja Bicom aktivačný alebo tlmiaci účinok.

Z nasledujúcej schémy vyplýva podrobnejšie zapojenie prístroja vrátane objasnenia všetkých typov spracovania signálu, ktoré prístroj ponúka.

ZDROJ: (45, s.4)

Z popísaného vyplýva, že prístroj Bicom vďaka svojmu princípu a variabilite liečby skrýva netušené možnosti terapie. Veľmi záleží na kreativite terapeuta aký ďaleký bude úspech liečby.

Prístroj Bicom má diagnostickú a terapeutickú časť. Diagnostická časť sa nachádza v jeho pravej časti. Využíva techniku EAV – meranie vodivosti v akupunktúrnych bodoch (EAV = elektroakupunktúra podľa Dr. Volla). Každá odchýlka nameranej hodnoty od 50 hore alebo dole indikuje energetickú poruchu v okruhu meridiánu (orgánová dráha podľa tradičnej Čínskej Medicíny). V rámci biorezonančnej terapie Bicom sa meria spravidla len 20 počiatočných a koncových bodov meridiánov na rukách a nohách. (47)

Hlavný prínos prístroja spočíva v jeho terapeutickej časti, kde sa uplatňuje vlastná biorezonancia. Je umiestnená na panele vľavo. Obsluha prebieha pomocou displeja, klávesnice a tlačidiel.

Terapie prebieha pomocou veľkej škály predefinovaných programov, ktoré sa navzájom líšia parametrami spracovania signálu. Je možné nastaviť typ signálu, frekvenciu signálu, zosilenie a jeho priebeh, intervalový priebeh výstupného signálu, kolísanie frekvencie, dobu trvania programu. Pomocou nastavenia týchto parametrov je možné zostavovať si vlastné programy, popr. meniť niektoré z parametrov programov už prednastavených.

Pred terapiou výrobca odporúča sňať všetky kovové ozdoby tela, hlavne retiazky, prstienky, náramky a batériové hodinky QUARZ (vadia taktovacie frekvencie zabudovaného kryštálu). (47)

ODPORÚČANIA PO TERAPII:

  • piť zvýšené množstvo vody
  • 24h po terapii nepiť alkohol ani kávu

Reakcie na terapiu môžu byť rôzne, pacient sa môže cítiť unavený alebo naopak plný energie. Vzhľadom k princípu metódy môže po terapii nastať u pacienta stav, ktorý je nazývaný prvotné zhoršenie (tento stav paradoxne svedčí pre úspešnosť terapie a spontánne odznie do niekoľko hodín alebo dní).

K eliminácii ťažkostí pacient absolvuje rozdielny počet sedení, ktorý závisí jednak na hĺbke poruchy a jednak na vlastnej pacientovej reaktibilite. Terapií je väčšinou pri hlbších poruchách potrebné opakovať, ale často pacient pocíti úľavu už po prvom sedení. (MUDr Pekárek, ústny prejav)

Prevzaté z diplomovej práce Ing. Jany Maškovej – Biorezonanční terapie u vybraných poruch lumbosakrální páteře (Západočeská Univerzia v Plzni, Fakulta zdravotníckych štúdií)
Štúdijný program: Špecializácia v zdravotníctve B 534

YWVlMGM